Koncert Boris Filan 70 bol oslavou umelca aj oslavou slovenskej hudby

Prvým gratulantom na pódiu bol Pavol Hammel, ktorý s Borisom Filanom sedel v jednej lavici od tretej triedy základnej školy. Uviedol štyri piesne, Cez plece, Mladosť, Učiteľka tanca a Dnes už viem, samozrejme s Filanovými textami. Po ňom prišiel Vašo Patejdl, ktorý zaspomínal na éru troch častí hudobného filmu Fontána pre Zuzanu režiséra Dušana Rapoša. Vašo zložil pesničky a Boris k nim napísal texty, z pódia zazneli hity Ak nie si moja a Mopedová. Tretím gratulantom bol Janko Lehotský, ktorý ponúkol piesne zo slávnej éry skupiny Modus Prázdny rám a Veľký sen mora. Nie je potrebné dodávať, že publikum nemalo žiaden problém pridať svoje hlasivky do refrénov známych piesní.

Šarmantne vyriešil svoj vstup do koncertu Miro Žbirka. Ten netajil svoj obdiv k jubilantovi aj textárovi Kamilovi Peterajovi a priznal, že od oboch sa najprv učil, kým sa odhodlal k písaniu vlastných textov. Zahral pri piesne, Letná láska s Filanovým textom, Baladu o poľných vtákoch s textom Peteraja a na koniec Mám rád s vlastným textom. Postavou podobný jubilantovi je spevák Richard Müller, aj on prispel k skvelej atmosfére večera piesňami 2 líšky, Nebude to ľahké a Štěstí je krásná věc.

Hudobný záver večera patril skupine Elán, s ktorou má Boris Filan mnohoročnú spoluprácu a vzájomnú väzbu. Už na prvý elánsky album Ôsmy svetadiel z roku 1981 prispel štyrmi textami, spolu pre skupinu napísal viac ako sto textov a mnohé z nich zľudoveli. Filan prispel textami na každý z pätnástich štúdiových albumov, aj na najnovší s názvom Najvyšší čas, ktorý vydá skupina o mesiac, prispel textom k piesni Nedráždi Ráža bosou nohou.

Ráž, Baláž, Patejdl a spol. zahrali piesne Kamaráti, Vymyslená, Čo je? Čo je? Čo chceš?, Stužková, Detektívka, Od Tatier k Dunaju, Bosorka, Mláďatá, Tanečnice z Lúčnice, Smrtka na pražskom orloji, Čaba neblázni a Nie sme zlí, ktorou skupina už niekoľko rokov končí svoje koncertné vystúpenia.

Okrem spevákov a skupín prišli jubilantovi zagratulovať známe osobnosti slovenskej kultúry Kamil Peteraj, Oliver Andrassy a Rasťo Piško, ktorí zaspomínali na rôzne životné situácie, pridali sa aj diváci, ktorí umelcovi zaspievali narodeninové Veľa šťastia, zdravia... Koncert, ktorý pripravili agentúra Abby Art a jubilantov syn Oliver Filan, odvysiela zo záznamu aj verejnoprávna RTVS.

Pri takomto životnom jubileu umelec možno aj trocha hodnotí. „Keď som mal 17 rokov, napísal som si na jednu stranu tvrdých dosiek zošita 20 bodov, čo sa týka cestovania, písania, zarábania, milovania. Keď som mal 65, tak som si odškrtol dvadsiaty bod a od vtedy si len užívam. Myslím, že to bol dobrý pocit. Keď som mal sedemdesiatku, tak som si mohol povedať, že je to v pohode.“

Boris Filan napísal 720 piesňových textov. Aký text by napísal o sebe a životnej dráhe? "Myslím si, že väčšina tých textov je o mne, napríklad Čaba, neblázni je zážitok s Rážovcami, mojou manželkou a doktorom Sesim Laukom, ako nás nechceli pustiť do Luna baru v hoteli Kyjev. Skoro všetky tie pesničky sú o mne, možno taká najviac o mne bola Balada o smutnom Jánovi. Jedno je tajomstvo, že ja pesničky už roky nepíšem, pristupujem k tomu, ako keby to bol niekto iný. To je uzavretá kapitola. Som totiž sebakritický, také dobré texty, ako som vedel písať, už dnes písať neviem a tak to radšej nerobím," a dodal: "Teraz sa najviac venujem knižkám. Čo ma naozaj baví, to sú Pálenice, pretože vďaka nim som objavil na Slovensku toľko senzačných talentovaných a schopných ľudí, až mi srdce spieva o tom."

"S Borisom sme spolu sedeli v jednej lavici od tretej triedy základnej školy. Preto mohla vzniknúť dlhoročná spolupráca. Už tým, že vydržala dodnes, bola úžasná, funguje až doteraz. Vzájomné ovplyvňovanie vzniklo aj tým, že sme dlhé roky chodili spolu, aj na gymnáziu, potom na vysokej sme sa už rozišli, Borisovi právo veľmi nesedelo a išiel umeleckým smerom. Mne to bolo jedno, ja som bol už vtedy bigbiťák. Myslím, že naša tvorba hovorí za všetko. Keby som mal povedať niečo z kuchyne, my sme skôr žili a prežívali, o tvorbe sme hovorili minimálne. Ja zásadne robím hudbu na hotovú báseň alebo text, lebo výpovedná hodnota textu je potom podstatne iná, samozrejme lepšia. Ja si to zhudobňujem a potom si to ešte musím aj zaspievať, čiže mám takú kumulovanú funkciu," povedal pre TASR blízky Filanov priateľ Pavol Hammel.